Vzhľadom na skutočnosť, že v týchto dňoch sa intenzívne skloňujú komplikácie a zvýšené riziko pri vykonávaní našej profesie z dôvodu snahy eliminovať osobný kontakt a aj kontakt s dokladmi doručovanými klientmi, prinášame Vám krátke zhrnutie možností, ako postupovať, s prehľadom prípadných následkov daného postupu.

Aktuálne zo strany správcu dane nemáme priznanú, ani prisľúbenú žiadnu výnimku, alebo inú výhodu v prípade nesplnenia povinnosti podania daňového priznania pre daň z pridanej hodnoty, resp. súvisiaceho kontrolného, alebo súhrnného výkazu (výzva pre MF SR a FR SR zo strany ZÚSK – Združenia účtovníkov Slovenska už bola oficiálne prezentovaná, viď článok kliknutím TU). Pozrime sa teda na to, aké máme možnosti, ak nám v splnení povinností bránia objektívne dôvody:

Daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty

1. Nepodanie daňového priznania (ďalej aj „DP“) – týmto postupom sa daňový subjekt dopúšťa spáchaniu správneho deliktu v zmysle § 154 ods. 1 pism. a) zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoSD“), za ktorý je možné uložiť pokutu v zmysle § 155 ods. 1 písm. a) v sume od 30 eur do 16 000 eur.

2. Podanie nulového daňového priznania – tento postup na jednej strane eliminuje riziko sankcie za nepodanie daňového priznania, ale v prípade, ak dodatočným priznaním zvýšime pôvodnú daňovú povinnosť, opäť dochádza k správnemu deliktu, a to v zmysle § 154 ods. 1 pism. i) bod 1 ZoSD. Správca dane v takomto prípade uloží pokutu podľa § 155 ods. 1 písm. g) daňového poriadku vo výške základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, pričom podľa ods. 5, ak základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky v prípade podľa odseku 1 písm. g) nedosiahne 3 %, pokuta sa uloží vo výške 3 % p. a. (ročne) z rozdielu medzi sumou uvedenou v dodatočnom daňovom priznaní a sumou uvedenou v daňovom priznaní podľa ods. 1 písm. g).

Z vyššie uvedeného vyplýva:

• Ak nepodáme DP, dostaneme pokutu za jeho nepodanie, pričom výška tejto pokuty sa pohybuje zvyčajne vo výške 30 eur alebo 60 eur, aj keď správca dane má možnosť uložiť pokutu až do sumy 16 000 eur. Okrem toho za nezaplatenie dane v lehote jej splatnosti hrozí daňovníkovi úrok z omeškania vo výške 15 % p.a. v zmysle § 156 ZoSD.
• Ak podáme nulové DP, tak v prípade neskoršieho dodatočného DP bude pokuta vo výške 3 % p.a. dodatočne priznanej daňovej povinnosti (t. j. približne 0,25 % za každý mesiac omeškania).
• Ak máme k dispozícii podklady, ale z dôvodu zdravotného stavu, alebo z kapacitných nedostatkov (PN a OČR zamestnancov) nie sme schopní spracovať podklady, ostáva nám možnosť podanie DP na základe „kvalifikovaného odhadu“. Ak takéto DP bude správcovi dane doručené v lehote a súčasne bude uhradená aj daň, tak v prípade podania dodatočného DP po kompletnom spracovaní evidencie nám hrozí len sankcia za prípadné zvýšenie daňovej povinnosti (nie za celú daňovú povinnosť, ako by to bolo v prípade podania nulového DP v lehote). Ak by dodatočné DP bolo s nižšou daňovou povinnosťou, jeho podanie by bolo bez sankcie.

Ako najlepšou alternatívou sa teda javí podať buď nulové DP alebo DP na základe „kvalifikovaného odhadu“ (nejde o pojem vymedzený zákonom, ale o pomenovanie postupu, kedy daňovník / účtovník za daňový subjekt podá daňové priznanie z podkladov, ktoré má k dispozícii, aj keď s vedomím, že pravdepodobne nie sú kompletné).

Kontrolný výkaz a súhrnný výkaz

V prípade kontrolného a súhrnného výkazu počítame len so sankciou z titulu ich nepodania. Prípadné dodatočné podania týchto výkazov nevyvoláva priamo vznik sankcie zo strany správcu dane.

Z uvedeného vyplýva:

• ak nepodáme kontrolný výkaz k DPH, správca dane uloží sankciu za jeho nepodanie (do výšky 10 000 eur, štandardne to býva 10 eur),
• ak nepodáme súhrnný výkaz k DPH, správca dane uloží sankciu za jeho nepodanie (vo výške od 60 eur do 3 000 eur, štandardne to býva 60 eur),
• Ak podáme nulový / neúplný kontrolný alebo súhrnný výkaz, v lehote, pričom dodatočným výkazom bez zbytočného odkladu doplníme chýbajúce údaje, správcovi dane nevzniká dôvod, ani právo na uloženie sankcie.

Odpustenie zmeškanej lehoty

FR SR odporúča daňovým subjektom využiť možnosť odpustenia zmeškania lehoty, ktorú upravuje § 29 ZoSD. Základnou podmienkou je, že daňový subjekt požiada o odpustenie zmeškanej lehoty najneskôr do 30 dní odo dňa, keď odpadli dôvody zmeškania, a zároveň, ak v tej istej lehote urobí zmeškaný úkon, t.j. doručí správcovi dane predmetné podanie (DP, KV, SV).

V tomto prípade je nutné si uvedomiť nasledovné okolnosti:

• o odpustenie zmeškanej lehoty je nutné správcu požiadať (prostredníctvom tzv. všeobecného podania), pričom podaním vzniká povinnosť úhrady správneho poplatku v sume 9 eur v prípade listinnej žiadosti a 4,50 eur, ak sa žiadosť doručí elektronickými prostriedkami (v prípade, ak je daňovník povinný so správcom dane komunikovať elektronicky, musí byť žiadosť podaná elektronicky),
• žiadosť je nutné podať samostatne pre každú zmeškanú povinnosť, t. j. tak pre daňové priznanie, ako ak pre kontrolný, resp. súhrnný výkaz samostatne,
• o odpustení zmeškania lehoty správca dane rozhoduje na základe objektívnych okolností, t.j. odpustenie zmeškanej lehoty nie je automatické, aj preto je potrebné do žiadosti uviesť dôvod žiadosti o odpustenie zmeškanej lehoty (napr. aj obmedzenia v súvislosti s COVID-19 – nový koronavírus).

Úľava zo sankcie alebo odpustenie sankcie

ZoSD uvádza v § 157 možnosť podania žiadosti o úľavu zo sankcie alebo odpustenie sankcie. Uvedený postup by mohol využiť za presne stanovených zákonných povinností daňovník, ktorému bola napr. uložená alebo vyrubená sankcia z dôvodu, že nesprávne vykázal daňovú povinnosť. V uvedených prípadoch a zohľadnení tzv. princípu vis maior (objektívne skutočnosti) by správca dane takéto žiadosti mal vyhodnocovať v prospech daňovníka, toto však nie je v súčasnosti zo strany MF SR alebo FR SR potvrdené ako nejaká forma výhody / úľavy v súvislosti so vzniknutou situáciou.  Nevýhodou je, že žiadosť o povolenie úľavy zo sankcie alebo odpustenie sankcie  je spoplatnené správnym poplatkom vo výške 16,50 eura.

Zhrnutie

Je dôležité, aby sme aj v tejto, pre nás výnimočnej situácii, vynaložili maximálne úsilie pre to, aby sme svoju prácu vykonávali svedomite a zodpovedne, pričom budeme zodpovedne prihliadať nielen na svoje zdravie, ale aj na zdravie svojich klientov, zamestnancov a pracovníkov štátnej správy a iných organizácií, ktorými sa dostávame pri výkone našej práce do kontaktu.

Naša práca znamená veľkú zodpovednosť,  a preto je účelom tohoto článku ozrejmiť zákonné povinnosti, možnosti a následky jednotlivých scenárov, ktoré môžu nastať v prípadoch, ktoré nevieme ovplyvniť, alebo sú následkom okolností, ktoré v čase zvýšenej opatrnosti sú pre nás nové a neštandardné.

Autorom článku je Balázs Keszeli