***

Cieľom tohto článku je objektívne informovať o skutočnostiach, ktoré sú platné aj po novele Zákonníka práce s účinnosťou od 01.03.2021. Tento článok nemá viesť k propagovaniu stravných lístkov ako jednej z foriem zabezpečenia stravovania, ale má poukázať na rozdielnosť vo „výhodnosti“ jednotlivých možností prispievania zamestnávateľa na stravovanie zamestnancov s poukazom na rozdielnosti v daňovom zaobchádzaní so stravnými lístkami a účelovo viazaným finančným príspevkom na stravovanie. Tento článok je súčasťou série článkov a ucelené informácie je možné získať až prečítaním všetkých článkov z uvedenej série článkov. Prajem Vám hodnotné a inšpiratívne čítanie!

***

Hoci novela zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZP“) účinná od 01.03.2021 ukladá zamestnávateľovi, ktorý nezabezpečuje stravovanie vo vlastnom stravovacom zariadení alebo v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa, povinnosť umožniť zamestnancom výber medzi zabezpečením stravovania formou stravovacej poukážky alebo poskytnutím účelovo viazaného finančného príspevku na stravovanie, stále existujú také prípady, kedy ZP finančný príspevok na stravovanie ako alternatívu nepripúšťa vôbec, resp. kedy by takáto alternatíva bola pre zamestnanca (v niektorých prípadoch aj pre zamestnávateľa) nevýhodná. Pre komplexnosť iba uvedieme, že povinnosť zamestnávateľa umožniť zamestnancom výber medzi zabezpečením stravovania formou stravovacej poukážky alebo poskytnutím účelovo viazaného finančného príspevku na stravovanie nevzniká, ak ide o prípady podľa § 152 ods. 6 ZP (špecifické, zákonom taxatívne vymenované situácie ako napr. zdravotné dôvody zamestnanca, práca na home office vykonávaná napr. v zahraničí a pod.).

V akých prípadoch je nevýhodné / nevhodné zvoliť si ako alternatívu finančný príspevok na stravovanie?

• V prípade zamestnancov, ktorým zamestnávateľ prispieva okrem zákonom limitovaného príspevku na stravovanie (prípadne aj príspevkom na stravovanie poskytovaným zo sociálneho fondu) aj dobrovoľným príspevkom (tento je účtovaný u zamestnávateľa ako daňovo neuznaný náklad na ťarchu účtu 528 – Ostatné sociálne náklady). V prípade, ak je takýto dobrovoľný príspevok nad rámec ZP poskytovaný na stravovaciu poukážku, je u zamestnanca od dane oslobodený [viď 5 ods. 7 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, ďalej len „ZDP“]. Ak by bol takýto dobrovoľný príspevok poskytnutý nad rámec finančného príspevku na stravovanie, bude zamestnancovi zdaňovaný (tzn. bude podliehať nielen dani, ale aj odvodom na zdravotné poistenie a sociálne zabezpečenie); v takomto prípade by zamestnanec v konečnom dôsledku „dostal“ od zamestnávateľa „v čistom“ menej (cca o 30 %). Viac sa o tejto problematike dočítate v našich článkoch s názvom Stravný lístok alebo finančný príspevok na stravovanie? alebo Stravný lístok ako zamestnanecký benefit?
• V prípade tých zamestnancov, ktorí majú exekúcie, stravný lístok je vhodnejšou alternatívou. Kým zabezpečené stravovanie vo vlastnom / zmluvnom stravovacom zariadení alebo formou stravných lístkov nie je možné exekuovať, exekútor pri „blokácii“ bankového účtu nevie rozlíšiť, ktorá časť finančných prostriedkov dlžníka je / bola mzdou a ktorá bola finančným príspevkom na stravovanie.

V akých prípadoch je zo zákona nemožné zvoliť si ako alternatívu finančný príspevok na stravovanie?

• V prípade tých fyzických osôb, o ktoré zamestnávateľ rozšíril okruh osôb, ktorým zabezpečuje stravovanie (napr. konateľ / spoločník bez pracovnej zmluvy, zamestnanci na dohody, t. j. DoPČ, DoVP, DoBPŠ…), pretože § 152 ods. 9 písm. c) ZP sa odvoláva na § 152 ods. 3 ZP (tzn. na jednu z troch možností zabezpečenia stravovania vo vlastnom / zmluvnom stravovacom zariadení alebo formou stravných lístkov). Z uvedeného vyplýva, že zamestnávateľ, ktorý v súlade s § 7 ZP zamestnáva aspoň jednu osobu v pracovnoprávnom vzťahu, môže v prípade, ak v spoločnosti nepôsobia zástupcovia zamestnancov, konať samostatne a postupovať podľa § 152 ods. 9 písm. c) ZP, t. j. rozšíriť okruh fyzických osôb, ktorým zabezpečí stravovanie aj na konateľa / spoločníka bez pracovnej zmluvy, ktorému môže prispievať na stravovanie podľa § 152 ods. 3 ZP. V súlade s § 152 ods. 2 ZP, nárok na poskytnutie stravy spoločníkovi vzniká (rovnako ako zamestnancom) v dňoch, kedy v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu dlhšie ako 4 hodiny. Ak za podmienok uvedených vyššie ide o poskytnutie príspevkov v súlade so ZP ako osobitným predpisom, potom tieto príspevky na účely ZDP môžu byť akceptované ako daňové výdavky (vo výške, ktorá vyplýva zo ZP; pre rok 2021 je to suma vo výške maximálne 2,81 €).
• V prípade SZČO s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP, ktorí si chcú do daňovo uznaných výdavkov uplatňovať stravné za každý odpracovaný deň v kalendárnom roku [viď 19 ods. 2 písm. p) ZDP], pretože takýto výdavok musí byť preukázateľný (nemôže byť uplatňovaný paušálne, tzn. len „odpočítaním“ od základu dane) a stravné poukážky sú v takomto prípade pohodlnejšie a finančne „úspornejšie“ ako individuálne doklady za stravovanie zo stravovacích zariadení, ktoré je potrebné samostatne účtovať (tzn. vznikajú zvýšené výdavky na vedenie účtovníctva). Viac sa môžete dočítať v našom článku s názvom Stravné ako daňový výdavok FO – podnikateľa.

Diskutabilné znenie novely a rôzne prípustné výklady

Dňa 01.03.2021 sme požiadali Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, ako aj Inšpektorát práce o zaujatie stanoviska v súvislosti s ustanovením § 152 ods. 9 písm. a) a b) ZP, v zmysle ktorých zamestnávateľ môže po prerokovaní so zástupcami zamestnancov:

• upraviť podmienky, za ktorých bude zamestnancom poskytovať stravovanie počas dovolenky, prekážok v práci, alebo inej ospravedlnenej neprítomnosti zamestnanca v práci,
• umožniť stravovať sa zamestnancom, ktorí pracujú mimo rámca rozvrhu pracovných zmien za rovnakých podmienok ako ostatným zamestnancom.

Uvedené ustanovenie ZP sa presunulo z ods. 8 do ods. 9, avšak jeho obsah zostal nezmenený, čo môže byť problémom jeho výkladu. Uvedené ustanovenie totiž pracuje so slovným spojeniami „…poskytovať stravovanie počas dovolenky, prekážok v práci, alebo inej ospravedlnenej neprítomnosti zamestnanca v práci“ a „…umožní stravovať sa zamestnancom, ktorí pracujú mimo rámca rozvrhu pracovných zmien za rovnakých podmienok ako ostatným zamestnancom“. V predchádzajúcich odsekoch 1 – 8 ZP totiž pracuje so slovnými spojeniami „zabezpečiť stravovanie“ (čím sa rozumie jedna z troch možností zabezpečenia stravovania vlastným / zmluvným stravovacím zariadením alebo vo forme stravného lístka) a (ako alternatívna možnosť umožnená na základe výberu zamestnanca) „účelovo viazaný finančný príspevok na stravovanie“, pričom v § 152 ods. 9 ZP je prakticky použitý novotvar „poskytovať stravovanie“ alebo „umožniť stravovať sa“. Je teda otázne, či v takýchto prípadoch (ak by zamestnávateľ nezabezpečoval stravovanie vo vlastnom / zmluvnom stravovacom zariadení) prichádza do úvahy iba jediná alternatíva, a to v podobe stravného lístka alebo možnosť voľby medzi stravným lístkom alebo účelovo viazaným finančným príspevkom na stravovanie. Na odpoveď oslovených inštitúcií čakáme.

Ďalšie zaujímavé informácie týkajúce sa problematiky stravovania zamestnancov sa môžete dozvedieť aj vo video školení na tému Stravovanie zamestnancov komplexne od 01.03.2021 – účtovanie, zdaňovanie, DPH. Uvedené školenie je súčasťou balíka školení na rok 2021, viac informácií kliknutím TU. Ďalšie zaujímavé online školenia, video školenia alebo praktické pomôcky pre účtovníkov môžete nájsť na mojom webe www.martintuzinsky.sk.

ZÚSK – Združenie účtovníkov Slovenska môžete podporiť Vašim členským príspevkom alebo podielom z Vašich daní (1 % / 2 % / 3 %). Viac informácii, ako nás môžete podporiť sa dozviete tu: https://www.zusk.sk/podporte-nas/ alebo v článku s názvom Možnosti podpory neziskového sektoru a ich výhody / nevýhody. ĎAKUJEME VÁM!